Umíme si vychutnat všechny radosti, chceme žít naplno a nic nového nám není cizí. Jsme zvědavé, a tak rády hledáme, zkoušíme a vyměňujeme si svoje zážitky, abychom se vzájemně inspirovaly.
Reportáže, rozhovory a názorové blogy nejen o životním stylu
Letos jsem se zařekla, že už se dívat nebudu. Je to pořád stejné, stejní moderátoři, stejná porota, stejné komentáře. Ale pak jsem si stejně první díl pustila…. a už v tom jedu. Prostě ta noblesa, elegance a obdivuhodné výkony soutěžících mě zase dostaly. A komu fandím?
Vítáme další nezoufalčí dopisovatelku, a opět ze Slovenska. A budeme se těšit na její příspěvky, protože Zuzana je cestovatelka, jak se dozvíte z jejího „úvodníku“.
Konečne sme sa dočkali. Po dlhej, mrazivej a bielej zime sa ručička teplomera posunula do plusových hodnôt, drozdy spievajú svoje milostné kantáty a mlaďasi vytiahli zo šatníkov svoje letné modely. Až prekvapujúco rýchlo sa pominuli chladivé objatia pani zimy a vystriedali ich optimistické slnečné pohladenia. A tak ako sa na jar rodia nové mláďatá, kvitnú kvietky a odvšadial na nás niečo píska, pučí, farebnie sa, tak je čas aj na novú rubriku na tejto stránke. Aj ja na Vás pískam …
A aby sme sa trošku zoznámili, tu je pár slov o mne. Volám sa Zuzana, teší ma, čoskoro budem mať 41 rokov a rada cestujem, píšem a fotím. Rada si všímam obyčajné veci, ktoré sa niekomu zdajú úplne banálne, pre mňa však nie sú. Stačí zavítať do nemocníc, domovov dôchodcov, či detských domovov a človek si razom uvedomí ako mu je dobre, ak má svoju rodinu, priateľov, prácu, či svojho koníčka, jednoducho všetko, čo ho tvorivo dobíja a robí ho zdravým a šťastným. V každom životnom príbehu sa nájdu veci veselé, potešujúce, milé a zábavné. Ale nájdu sa tam aj ťažké rozhodnutia, či situácie. A je vždy na každom z nás, ako sa s tým vysporiada. Niekto potrebuje ticho, iný hluk. Niekto samotu, iný spoločnosť. Niekto hľadá príčiny, iný hodí problém za hlavu a pokračuje bez zastávky ďalej. A nič z toho nie je ani dobré, ani zlé. Nikto z nás nemá právo hodnotiť príbeh niekoho iného. Namiesto posudzovania a hodnotenia by sme si mali podať ruku a pomáhať si. Aj o takýchto myšlienkových pochodoch budú moje články. Nie, neľakajte sa, filozofické úvahy budem odľahčovať zažitkami z ciest po Slovensku, Čechách, hodím na papier aj niečo z Afriky, či mojich milovaných Himalájí. Na potulkách svetom sa totiž človek dostáva do situácií, kedy sa je treba zasmiať a odľahčiť napätie. Pretože ako môj obľúbený spisovateľ Karel Čapek napísal - „Najkrajšie na svete nie sú veci, ale chvíle, okamžiky, sekundy ...“.
Nezúfalka Zuzana Minarovičová
Foto: soukromý archiv
Zpět 0 příspěvků