Umíme si vychutnat všechny radosti, chceme žít naplno a nic nového nám není cizí. Jsme zvědavé, a tak rády hledáme, zkoušíme a vyměňujeme si svoje zážitky, abychom se vzájemně inspirovaly.
Reportáže, rozhovory a názorové blogy nejen o životním stylu
Letos jsem se zařekla, že už se dívat nebudu. Je to pořád stejné, stejní moderátoři, stejná porota, stejné komentáře. Ale pak jsem si stejně první díl pustila…. a už v tom jedu. Prostě ta noblesa, elegance a obdivuhodné výkony soutěžících mě zase dostaly. A komu fandím?
Tentokrát nám Ivanka poslala půvabnou historku z banskobystrických ulic. Japonka ve slovenském kroji – to zní opravdu bláznivě. Ale i my, Slovenky a Češky cestujeme světem a možná si leckdy oblékáme něco, nad čím by se Indky nebo Eskymačky dobře pobavily. Svět je globální, kolik toho ale víme o oblékání v jiných krajích, když to zrovna není burka?
Je to pravda odveká, šaty robia človeka. Všetci poznáme pieseň, ktorej text hovorí o známej, storočiami preverenej pravde. Nebudem sa zaoberať problémom, že bez šiat sme všetci rovnakí, že práve odev určuje, či nás považujú za obyčajných ľudí, alebo za smotánku. Luhárovi vo fraku každý verí, hovorí text piesne v ďalších veršoch... Aj táto problematika je tentoraz mimo nás. Milé nezúfalky, dnes nás zaujíma oblečenie ako také.
Priznajme si otvorene, že sme dozreli do životného obdobia, keď si žena uvedomuje, že oblečená vyzerá lepšie ako nahá. Zdravá a správna strava, pravidelné cvičenie, masáže a iné relaxačné činnosti slúžia k udržania si mladistvého výzoru čo najdlhšie. Každá z nás vie, ako na to, každá má svoj osvedčený recept. Niektoré receptúry sú účinnejšie, iné menej, snaha nás stojí námahu, obrovské množstvo času a niekedy aj financií. A efekt nie je vždy adekvátny vynaloženej snahe. Napokon dospejeme k záveru, že práve šaty urobia z nás človeka, ktorý si pred pravdovravným zrkadlom uspokojí všetky najvnútornejšie túžby a priania, dobre vyzerať. Látka zakryje nahromadené tukové a iné telesné prebytočnosti, utají tajomstvá, čo by sme neradi zverejňovali, ale zároveň zvýrazní krivky, ktoré ešte dokážu zaujať oko pozorujúce naše kroky a pohyby, umne poodhalí vnady, ktoré potrebujeme predať cudzím pohľadom a zatraktívni ženskosť tela. Preto sa radi obliekame podľa nášho osobného vkusu, samozrejme nezabúdajúc tak trochu ani na súčasné módne vplyvy a samozrejme na obsah našich peňaženiek, prípadne kreditných kariet. Každá žena vie, čo jej najlepšie pristane a v čom sa najlepšie cíti. Pochvala mužského pohlavia a závisť ostatných nezúfaliek samozrejme urobia tiež svoje.
Niekedy sa stane, že odrazu stratíme dych a s rozšírenými zrenicami sledujeme oblečenie, ktoré nám ponúkajú a vieme, že toto je kus, ktorý by sme mali mať, toto je presne vyplnenie skrytých túžob, toto je zhmotnenie sna, ktorý sužuje naše módne zamerané predstavy. A vtedy sa môže udiať, čo sa stalo na pešej zóne nášho mesta uprostred letnej turistickej sezóny.
Do predajne ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby) vkročila japonská turistka s manželom. Typická predstaviteľka krajiny vychádzajúceho slnka v nezúfalčom veku, v tri štvrťových nohaviciach, so šiltom proti slnku na čele a drahým fotoaparátom na hrudi. Chvíľku si prezerali výrobky ľudovej keramiky a potom Japonku zaujal prekrásne vyšívaný kroj v zadnej časti predajne. Niekoľko sekúnd okolo neho krúžila, urobila si pár záberov a potom oslovila predavačku, či je kroj na predaj a či si ho môže vyskúšať. Keď obe jej otázky odobrila kladná odpoveď, Japonka si v zadnej miestnosti, kam ju odprevadili, obliekla všetky časti kroja od sukne a spodničiek až po vyšívaný čepiec. Vyšla sa ukázať manželovi, povedala mu niekoľko viet v rodnom jazyku a s rozžiarenými očami urobila pár tanečných krokov, ktoré rozhýbali záhybmi sukne a spodničiek. Japonec na niekoľko sekúnd zaváhal, ale potom prikročil k pokladni a bez slova zaplatil v prepočte asi 80 tisíc korún za kroj. Turistka s úsmevom poďakovala a do pripravenej igelitovej tašky zabalila svoje oblečenie aj s fotoaparátom. Vyšla pred predajňu a preplnenou ulicou pešej zóny slovenského mesta kráčala japonská žena v slovenskom kroji. A užívala si to! Tentoraz nefotila pamätihodnosti, ale pózovala okoloidúcim, pokojne kráčajúc po manželovom boku.
Ja si neviem predstaviť, že by som sa prechádzala preplnenou japonskou triedou v kimone. A uvažovať o domorodom oblečení niekde na Tahiti prípadne Hawaii nepripadá vôbec do úvahy. Toľko odvahy nemám. A čo vy milé nezúfalky, vedel by vás uchvátiť typický domorodý odev krajiny, ktorú ste navštívili, že by ste v ňom chodili po ulici? Napíšte svoj názor a možno, ak nás bude veľa, dôjde aj k renesancii krojov v súčasnej móde.
Vaša Ivanka Bystrická
Foto: regiontekov.sk
Čtěte také: Pri kávičke zo Slovenska
Zpět 0 příspěvků