Už víme, že život dokáže pohladit i nafackovat. Jednou jsme dole, jednou nahoře, ale i přes jizvy na duších a překážky jdeme dál s úsměvem a zvednutou hlavou. Jsme přece nezoufalky!
Příběhy zajímavých žen, které se dokázaly porvat se životem
"Jako malá jsem nikdy nepřemýšlela o tom, co budu dělat. Protože jsem se dobře učila, tak jsem se dostala na gymnázium. V té době jsem cítila, že chci dělat práci, která má smysl a kde bych mohla pomáhat lidem," říká o sobě Monika Kopřivová, jejíž příběh může být inspirativní pro mnohé čtenářky. Posuďte samy...
Vítáme mezi námi slovenskou dopisovatelku až z dalekých Košic. Jana Borzová má ale k Čechám velmi blízko, pochází odtud její manžel, ona v Praze studovala studovala sociálně právní akademii a dnes tady studuje její starší syn. Jana bude glosovat nejen život na Slovensku, ale i v Rakousku, kde dnes pracuje jako ošetřovatelka seniorů. Takže pro začátek se sama představí...
Strelená som od narodenia. S týmto tvrdením, po vyše dvadsiatich rokoch manželstva, súhlasí aj môj manžel. Momentálne na mňa prichádza štvrtá puberta, lebo tá sa u mňa so železnou pravidelnosťou objavuje každých desať rokov. Vraj som zaujímavo komplikovaná, ale to sú všetky ženy z pohľadu mužov. Na slovo problém som alergická asi preto, že som večná optimistka. To čo je pre niekoho problém, je pre mňa len výzva. Situácia, ktorú proste treba riešiť. Niekedy sú moje riešenia trochu netradičné. Rozhodnutia náhle, ale za svoje rozhodnutia preberám plnú zodpovednosť. Veci robím na poslednú chvíľu a tohto zlozvyku sa už asi nezbavím. Dokonca sa obávam, že to po mne zdedili aj moji synovia.
Na všetko aj na to veľmi zlé, čo sa mi pripletie do cesty sa dívam ako na životnú skúsenosť. Rada sa učím nové veci. Rok, kedy som nebola aspoň na nejakom kurze, považujem za stratený. Cudzie jazyky ovládam, žiaľ stále hlavne pasívne. Večný začiatočník. Štve ma to, lebo som komunikatívny typ. Keď nemôžem rozprávať, píšem. Občas aj vo veršoch. Nerada sa učím na vlastných chybách. Niekedy sa chybám, ale vyhnúť nedá. To čo bolelo, si akosi zvláštne pamätám viac. To čoho sa bojím, dopadne zvyčajne dobre. Jednoduché veci sa naopak zákonite a pravidelne až neskutočne komplikujú. Určite nie som dokonalá. Aj si poplačem, lebo mnohé žiaľ zmeniť nedokážem, ani keby som veľmi chcela. Mám vyskúšané, že veľká čokoláda je lepšia ako antidepresíva! Nedávam si novoročné predsavzatie, že schudnem, hoci to už naozaj potrebujem, ale som rada, ak aspoň nepriberiem. Smejem sa sama na sebe. Milujem život a rada si vychutnám každý deň. Nerada som sama, tak ma pri prechádzkach už zopár posledných rokov sprevádza naša sučka Dona. Viem, že niekedy bude horšie. Prežijem to. Verím si, a preto nezúfam.
Jana Borzová
Zpět 0 příspěvků